Naše malé bábätká sú neschopné nám verbálne vyjadriť svoje potreby. Jediným spôsobom, akým nám môžu komunikovať svoje túžby a pocity, je prostredníctvom plaču.
Keď prežívajú hlad, plač je ich spôsobom, ako to oznámiť. Rovnakým spôsobom nám dajú vedieť, ak majú mokrú plienku a potrebujú ju zmeniť.
Niekedy, keď je im príliš teplo alebo naopak zima, môže ich to nútiť k plaču. Sú to citlivé bytosti, ktoré reagujú aj na menšie zmeny teploty.
Aj keď sú smädné alebo unavené, ich reakciou je často plač. To isté platí, keď ich niečo bolí. Ako rodičia, musíme byť vždy pripravení na rôzne príčiny ich nespokojnosti.
Bábätká sa tiež plačom snažia oznámiť svoj strach alebo potrebu blízkosti. Potrebujú cítiť našu prítomnosť a to, že sme tu pre nich.
A nakoniec, je dôležité si uvedomiť, že bábätká niekedy plačú, aj keď sami nevedia presne, čo potrebujú. Plač je ich základným komunikačným prostriedkom, ktorým nám hovoria o svojich pocitoch a potrebách.
Plač nie je vždy taký istý. Postupne pri pozorovaní bábätka sa naučíte, prečo plače. Ak ste skontrolovali bábätko a nie je hladné/smädné, pocikané/pokakané, je pohodlne oblečené, vyspaté a stále plače, tak treba urobiť jednu z následných vecí:
- Skin-to-skin kontakt
- Zabaliť ho do perinky
- Pomôcť mu cucať (prso, cumel, fľaša)
- Dať bábätko do šatky/nosiča
- Hojdať/kolísať ho
- Pustiť mu šumenie (white noise)
- Spievať mu
- Umyť mu slzy/tvár
- Masírovať bábätko
- Čerstvý vzduch/prechádzka
- Zabávať/šaškovať/rozveseľovať ho
- Udržať si chladnú hlavu